Krv sa na vyšetrenie odoberá z najlepšie dostupnej žily do pripravených striekačiek. Množstvo závisí od počtu a typu potrebných vyšetrení. Ak má dieťa zavedený žilový katéter alebo podkožnú komôrku, krv možno získať touto cestou. Na niektoré vyšetrenia stačí niekoľko kvapiek krvi, ktoré sa odoberú z vpichu na špičke prsta.
Krv na vyšetrenie sa odoberá opakovane, počas liečby pri hospitalizácii aj niekoľkokrát. Do žily sa opakovane podáva aj liečba. Problém
so vstupom do žily je najmä u malých a tučnejších detí, ale aj u ostatných, ak sú potrebné opakované vpichy. U väčšiny detí s dlhodobejšou liečbou preto lekár navrhne zavedenie centrálneho žilového vstupu buď vo forme centrálneho žilového katétra alebo podkožnej komôrky (Obr. 5). Zavádzajú sa na operačnej sále v krátkej celkovej anestézii do podkľúčkovej alebo krčnej žily. Ich centrálna časť vyúsťuje do pravej komory srdca. Umožňujú opakované odbery krvi a opakované alebo aj dlhodobé nepretržité podávanie infúzií a transfúzií. Komplikácie sú zväčša nezávažné: krátkodobé poruchy priechodnosti, povytiahnutie katétra z ideálnej polohy, infekcie kože v okolí katétra. Menej časté sú infekcie a vytvorenie krvnej zrazeniny
v katétri. Dodržanie správnych zásad
manipulácie s katétrami, predovšetkým sterilná manipulácia a obmedzenie počtu vstupov môžu znížiť výskyt komplikácií. O spôsobe zavedenia, používania, ošetrovania a komplikáciách centrálnych žilových vstupov vás podrobne poinformuje lekár.
Obr. 5: Podávanie liekov infúziami do žily a odbery krvi sú ľahšie cez katéter zavedený do predsiene srdca.
Zdroj: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc.: Keď ochorie dieťa. NÁDOROVÉ OCHORENIA U DETÍ. 1. časť – Rady rodičom. 2015. Liga proti rakovine, Bratislava, 44 s, ISBN: 978-80-89201-70-9.
Ilustrácie: MUDr. Marek Pleško
Krvný obraz: Vyšetruje sa opakovane počas liečby aj po jej skončení pri pravidelných kontrolách. Vo vzorke krvi sa zisťuje množstvo
hemoglobínu (červeného krvného farbiva), počet bielych a červených krviniek a krvných
doštičiek a niektoré ďalšie parametre (Obr. 6).
Pri bielych krvinkách (leukocytoch) sa okrem počtu zisťuje aj zastúpenie jednotlivých typov
(diferenciálny rozpočet) a prítomnosť leukemických buniek – blastov. Zmeny vznikajú napríklad pri infekciách, pri alergii, pri útlme kostnej drene, pri leukémiách.
Významným ukazovateľom je absolútny počet neutrofilov. Neutrofily sú podtypom leukocytov, ktoré sú významné najmä pre boj proti bakteriálnym infekciám. Pri chemoterapii
sa ich počet významne znižuje a zvyšuje sa riziko infekcií.
Hemoglobín sa nachádza v červených krvinkách a roznáša kyslík z pľúc do celého tela. Znížené množstvo ukazuje na anémiu (chudokrvnosť), ktorá sa prejaví bledosťou, únavou a slabosťou. V onkológii môže byť príznakom malignity alebo jej návratu, ale aj následkom chemoterapie.
Hematokrit určuje veľkosť, funkciu a počet červených krviniek. Nízky hematokrit je príznakom anémie.
Krvné doštičky pomáhajú pri zrážaní krvi. Nízky počet (trombocytopénia) môže byť prejavom infekcie, útlmu kostnej drene, leukémie, ale vzniká aj účinkom chemoterapie.
Obr. 6: Krv a likvor sa musia vyšetriť aj pod mikroskopom.
Nádorové markery: Sú to látky vytvárané v nádorových bunkách a uvoľňované do krvi. Pri niektorých nádoroch sa nájde zvýšené množstvo už na začiatku a môžu pomôcť pri
určení diagnózy. Ak sú na začiatku zvýšené, ich sledovanie počas liečby môže ukázať aká je
odpoveď na liečbu (pri dobrej odpovedi sa hladina zníži až k norme, pri novom raste nádoru sa začína zvyšovať).
Biochemické vyšetrenia krvi môžu zistiť funkciu pečene, obličiek, okysličenie krvi a acidobázickú rovnováhu a iné. Imunologické vyšetrenia informujú o parametroch dôležitých pre obranyschopnosť organizmu, mikrobiologické a sérologické vyšetrenia o prítomnosti alebo prekonaní infekcie.
Zdroj: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc.: Keď ochorie dieťa. NÁDOROVÉ OCHORENIA U DETÍ. 1. časť – Rady rodičom. 2015. Liga proti rakovine, Bratislava, 44 s, ISBN: 978-80-89201-70-9.
Ilustrácie: MUDr. Marek Pleško
Aspirácia a biopsia kostnej drene (trepanobiopsia)
Vyšetrenie kostnej drene je nevyhnutné na určenie typu leukémie a neskôr na kontroly odpovede na liečbu aj kontroly po liečbe. Pri iných nádorových chorobách sa vyšetruje prítomnosť buniek, ktoré sa z nich mohli rozšíriť do kostnej drene. U detí sa odoberá najčastejšie z lopaty bedrovej kosti, zvyčajne v celkovej anestézii. Dieťa leží na bruchu s podloženou tvrdšou podložkou a špeciálnou ihlou sa z kosti odoberie do striekačky niekoľko mililitrov kostnej drene (aspirácia) alebo malá vzorka (trepanobiopsia). Vyšetrí sa pod mikroskopoma v ďalších laboratóriách. Ak pacient nie je v anestéze, túto bolestivú časť výkonu pociťuje niekoľko sekúnd.
Biopsia
Je to odber vzorky nádoru, ktorý sa robí podľa umiestnenia nádoru v miestnej alebo celkovej
anestézii. Chirurgicky sa odoberie jedna alebo viac vzoriek nádoru (niekedy je možné odstrániť celý nádor), ktoré sa odošlú na histologické vyšetrenie. Patológ mikroskopicky určí charakter nádoru – či je zhubný (malígny) alebo nezhubný (benígny) a určí jeho presný typ. Mikroskopické vyšetrenie možno doplniť ďalšími špeciálnymi vyšetreniami. „Pozitívny“ nález znamená, že nádor je prítomný, „negatívny“ nález značí neprítomnosť nádorových buniek.
Obr. 7: Lumbálna punkcia sa robí v sede alebo v ľahu na boku s vyhrbeným chrbátikom, malé deti možno uspať…
Lumbálna punkcia
Mozog a miechu obklopuje mozgovo-miechový mok (likvor). Biochemické zloženie likvoru je za normálnych okolností veľmi stabilné. Jeho zloženie sa mení pri rôznych chorobách, napríklad pri infekciách, ktoré postihujú centrálny nervový systém. Pri niektorých onkologických chorobách sa v ňom nachádzajú nádorové bunky. Získava sa lumbálnou punkciou a vyšetruje sa pod mikroskopom na prítomnosť a typ bielych krviniek, leukemických buniek, zmeny v hladine bielkovín a iných látok, kultiváciou sa zisťuje prítomnosť baktérií, ďalšími metódami vírusová infekcia. Odber sa robí vpichom špeciálnej ihly medzi stavce v pásovej oblasti do miechového kanála, v mieste, kde sa už nenachádza miecha. Dieťa pritom sedí alebo leží na boku, v polohe „do klbka“ a nemá sa pohybovať, aby nenastalo krvácanie (Obr. 7). Je dôležité, aby zdravotnícky personál vhodne vysvetlil pred výkonom priebeh zákroku. Pred zákrokom je možné namiesto vpichu naniesť znecitlivejúcu masť, u malých a nepokojných detí sa robí v celkovej anestézii alebo v analgosedácii (dieťa je čiastočne pri vedomí, ale na výkon sa nepamätá). Do skúmavky sa doberie niekoľko mililitrov likvoru. Pri niektorých ochoreniach sa následne podá do miechového kanála liek, pretože lieky podávané ústami alebo do žily nemajú dobrý prienik do mozgu. Najmenej 2 hodiny pred výkonom by malo byť dieťa nalačno. Po výkone sa odporúča ležať minimálne dve hodiny vo vodorovnej polohe alebo s nižšie položenou hlavou, aby sa predišlo bolesti hlavy a vracaniu.
Zdroj: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc.: Keď ochorie dieťa. NÁDOROVÉ OCHORENIA U DETÍ. 1. časť – Rady rodičom. 2015. Liga proti rakovine, Bratislava, 44 s, ISBN: 978-80-89201-70-9.
Ilustrácie: MUDr. Marek Pleško
Využívajú sa na zistenie zmien vo vnútri tela, medzi ktoré patrí aj zobrazenie nádorov alebo
zmien v orgánoch napríklad v súvislosti s infekciou alebo niektorých poškodení liečbou. Vyšetrenia zvyčajne nie sú bolestivé, ale vyžaduje sa pri nich poloha bez pohybu. Niekedy sa deti boja neznámeho prístroja alebo jeho hluku. Nepokojné a malé deti sa pri takýchto vyšetreniach tlmia alebo uspia.
Ultrasonografia (ultrazvuk)
Využíva odraz zvukových vĺn, ktoré prechádzajú telom, od orgánov. Odrazené vlny vytvárajú obraz „sonogram“, ktorý znázorní veľkosť a štruktúru orgánov, aj abnormálny rast a zobrazí sa na obrazovke pripojeného počítača. Nádory majú iné „echo“ ako normálne tkanivá a po dosiahnutí určitej veľkosti sa dajú dobre zobraziť. U detí sa najčastejšie vyšetruje brušná dutina a jej orgány, oblasť krku, lymfatické uzliny, útvary vo svaloch, srdce, výpotky v hrudníku, cievy. Vyšetrenie je nebolestivé, pacienta nezaťažuje a môže sa podľa potreby opakovať. Na kožu sa pred vyšetrením nanesie špeciálny gél a malou sondou sa pohybuje po povrchu vyšetrovanej oblasti. Niekedy sa vyžaduje príprava dieťaťa, o ktorej Vás informuje zdravotnícky personál.
Röntgenové vyšetrenie (rtg)
Je dobre známe, neodlišuje sa od vyšetrení u neonkologických pacientov. Patrí medzi prvé vyšetrenia najmä hrudníka, pľúc a kostného systému, niekedy sa využíva aj na kontrolné vyšetrenia. Zistené zmeny je v onkológii často potrebné lepšie znázorniť a spresniť ďalšími vyšetreniami, ako je počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia.
Vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT)
Pri rtg vyšetrení sa získa dvojrozmerný, pri CT vyšetrení trojrozmerný obraz. CT lepšie znázorní aj zmeny vmäkkých tkanivách,miesto, veľkosť a štruktúru nádoru a metastáz. Prístroj sa pri získavaní obrazov pohybuje okolo pacienta a dieťa musí v ňom nehybne ležať. Vyšetrenie trvá 30 – 60minút. Niekedy sa pred vyšetrenímpodáva kontrastná látka do žily alebo sa musí vypiť. Pretože môže vzniknúť alergická reakcia na kontrastnú látku, dieťa má byť pred vyšetrením lačné a dostáva lieky (premedikáciu) proti vzniku reakcie. Ak je alergické na jód, kontrastná látka do žily sa nepodáva.
Magnetická rezonancia (MRI)
Prístroj využíva silný magnet v spojení s počítačom. Vidí aj cez kosti a veľmi dobre znázorňuje nádory v blízkosti kostí. Uprednostňuje sa aj pri vyšetrení mozgu a miechy. Počas vyšetrenia leží dieťa na podložke, ktorá sa vsunie do komory prístroja. Vyšetrenie trvá 15 – 90 minút, počas ktorých musí nepohnute ležať. Bude počuť rôzne zvuky, ktorých samôže báť. Preto je dôležité na vyšetrenie ho pripraviť, alebo uspať. Niekedy sa pred vyšetrením podáva do žily kontrastná látka. Vyšetrenie sa nerobí, ak má pacient v tele kovový materiál alebo pacemaker (kardiostimulátor).
Obr. 8 :Vyšetrenie pozitrónovou emisnou tomografiou (PET)
Rádioizotopové vyšetrenie.
Využíva rádioaktívnu látku, ktorá sa vpraví do tela dieťaťa ústami alebo do žily. Po krátkom čase sa hromadí vo vyšetrovanom orgáne alebo v nádore či metastázach. Rádioaktivita sa zisťuje sondou, ktorá sa pohybuje nad povrchom tela. Táto látka nie je nebezpečná, po krátkom čase sa rozpadá a po vyšetrení dieťa nie je pre svoje okolie rádioaktívne. Zdravotnícky personál vás informuje, ak sa vyžaduje špeciálna príprava dieťaťa. V detskej onkológii sa najčastejšie využíva vyšetrenie metajódbenzylguanidínom (MIBG) pri neuroblastómoch, vyšetrenie kostí technéciom a pozitrónová emisná tomografia (PET) pri viacerých druhoch nádorov.
Zdroj: Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc.: Keď ochorie dieťa. NÁDOROVÉ OCHORENIA U DETÍ. 1. časť – Rady rodičom. 2015. Liga proti rakovine, Bratislava, 44 s, ISBN: 978-80-89201-70-9.
Ilustrácie: MUDr. Marek Pleško
